Niečo o múke čo potrebujete naozaj vedieť

reklama:

V minulosti sme taký problém nemali.. Mali sme to oveľa jednoduchšie.. Nebol veľký výber , mohli sme si vybrať len hladkú , polohrubú a hrubú múku..

A možno ešte ražnú..

Ten kto mal na tieto múky intoleranciu , pravdepodobne o tom ani nevedel. Preto nebol po iných múkach ani dopyt. Kde nie je dopyt nie je ani ponuka..

Dnes sme na tom chvalabohu lepšie..

Už aj v bežných obchodných sieťach si môžeme vybrať z viacerých alternatív , či už s obsahom lepku, alebo úplne bez..

Pre celiatikov sú dokonca určené špeciálne zmesi múk , ktoré sa dajú zakúpiť aj na predpis od lekára.

Celozrnná verzus Biela múka

V bežnom obchode môžeme kúpiť múku v dvoch variantoch – celozrnnú a bielu.

Celozrnná ako názov prezrádza , je vyrobená z celého zrna, ktoré sa skladá z troch častí: Jadro , klíček , a obal – otruby..

Všetky tieto zložky obsahujú zdraviu prospešné látky , či už vitamíny (najmä skupiny A, C, D a E  a tráviace enzýmy)Minerálne látky ( Magnézium, zinok, fosfor, vápnik , železo ) a vlákninu, ktorá pomáha metabolizovať cukry , cholesterol a uľahčuje vyprázdňovanie.

Pri výrobe celozrnnej múky je obsah týchto látok zachovaný v múke.

V prípade výroby bielej múky  j zrno zbavené otrúb a klíčka, preto je značne ochudobnená o spomínané zložky. Teda výživová hodnota produktov , ktoré sa vyrábajú z bielej múky , je oveľa nižšia ako u celozrnných výrobkov.

Ak sa na tieto typy múk pozrieme z hľadiska glykemického indexu , zistíme, že celozrnná múka ma nižšíí GI, teda obsahuje polysacharidy , ktoré sa uvoľňujú do krvi pomaly.

To v praxi znamená , že v porovnaní z bielou múkou nám na zasýtenie stačí menší objem prijatej stravy , pocit zasýtenia sa dostaví skôr a pocit hladu prichádza neskôr.

Pri bielej múke a produktoch z nej potrebujeme väčšie množstvo na to , aby sme sa zasýtili, jednoduché cukry zvyšujú cukor v krvi naraz , čo spôsobuje vlčí hlad po krátkom čase. A tiež chuť na sladké..

Ak začínate so zavádzaním celozrnnej múky do svojho jedálnička , odporúčam pridávať túto múku postupne.

Všeobecne teda platí , že celozrnná múka je zdravšia , má však kratšiu trvanlivosť , preto treba dbať na jej kvalitu.

Je dobré siahať po múke v Bio kvalite , ktorá sa melie z ekologicky vypestovaného obilia.. Dôvod je ten , že zvyšky pescitídov nachádzajúce sa práve v otrubách by nemali byť žiadne pri Bio obilí vôbec žiadne..

Všetky múky , či už pšeničnú , špaldovú , ražnú , ryžovú , jačmennú , ovsennú , môžeme už kúpiť v celozrnnej a bielej verzii.

Špaldová múka

Špaldová múka sa vyrába mletím špaldovej pšenice – jednoducho Špaldy.

Špalda je prastarý druh pšenice, pestovala sa už pred stáročiami a keďže bola dostatočne odolná voči škodcom, nepotrebovala tak veľa šľachtitelských zásahov ako pšenica obyčajná.

Je teda prírodnejšia ako klasická pšenica.

Už v 12. storočí bola špalda považovaná za liek pri mnohých zdravotných problémoch fyzického, či dokonca psychického rázu.

Pomáha zmierniť migrénu, príznaky aterosklerózy či cukrovky. Eliminuje vysoký cholesterol a krvný tlak. Hovorí sa dokonca o protirakovinových účinkoch špaldy vďaka tomu, že prírodné estrogény obsiahnuté v špalde pôsobia priaznivo pri hormonálne predurčených druhoch nádorových ochorení.
Aj napriek tomu, že obsahuje glutén (lepok), u ľudí citlivých na pšenicu nespôsobuje intolerantnu reakciu. Pre celiatikov však nie je vhodná, i keď niektorí ju môžu tolerovať vďaka tomu,
že glutén v špalde má iné zloženie ako glutén v klasickej pšenici.
Vysoký obsah lepku špaldu predurčuje k využitiu najmä v pekárenskom priemysle.
Dá sa využiť rôznorodým spôsobom – či už na sladko do rôznych závinov, koláčov, palaciniek, tort, ale aj na slano – do pečiva, na knedle, cestoviny či na výrobu chleba.

Chuťovo pripomína oriešky.

Ak začínate používať špaldovú múku vo svojej kuchyni, zvoľte spočiatku pomer klasickej pšeničnej múky a celozrnnej špaldovej múky 50:50.

Špaldová múka oproti pšeničnej múke je o niečo hutnejšia a hustejšia. Koláče majú špecifickú chuť, na ktorú si treba trošku zvyknúť.

Taktiež treba v používaní špaldovej múky nadobudnúť rutinu – kysnuté cesto sa správa trošičku inak ako pri klasickej pšeničnej muke, menej nakysne.

Časom, keď si zvyknú nielen vaše chuťové bunky, ale aj vychytáte drobné muchy, môžete špaldovú múku zamienať za pšeničnú v plnom rozsahu.

Vo väčšine prípadov používam celozrnnú špaldovú múku, do niektorých dezertov však primiešavam aj bielu kvôli jemnosti a lepšej konzistencii.

V obchodoch je dostupná hladká, polohrubá, hrubá múka, špaldová krupica (vhodná ako náhrada detskej krupice).

Špaldové vločky, špaldová káva, špaldové krúpy, špaldový kuskus, špaldové klíčky.

Pšeničná múka

Tradičná múka v pekárenskom priemysle. Ak pri chlebe a pečive nie je uvedené inak, ide o výrobok zo pšeničnej múky.

Táto múka je veľmi obľúbená jednak kvôli cene, ale aj kvôli svojim vlastnostiam. Vďaka nej sú koláče či chlieb ľahké a nadýchané.

Grahamová múka

Je to v podstate celozrnná pšeničná múka, ale sú v nej navyše pomleté aj otruby, vzniká tak hrubšia hnedá muka, teda nebielená a nerafinovaná s hrubšou štruktúrou ako celozrnná.

Výrobky z nej majú potom sladšiu chuť ako klasické celozrnné, je vhodná na použitie do chlebov ci pečiva. V porovnaní s bielou mukou obsahuje viac bielkovín, vlákniny, vitamínov EaB
A minerálnych látok.

Ražná múka

Obsahuje dostatok lepku, je ideálna na výrobu chleba a pečiva, ktoré sú však tmavšie a tuhšie, preto sa mieša väčšinou so pšeničnou múkou.

Má pozitívny vplyv na činnosť čriev. Ak trpíte zápchou, je skvelou voľbou. Je účinná aj v boji proti hemoroidom a nádorom.
Ražná múka sa získava mletím raže. Raž je typická a charakteristická plodina starých Slovanov.

Aj keď ju postupne nahradila pšenica, stále zostáva na popredných priečkach pri výrobe chleba.

Ražná múka je ideálna na výrobu kvásku, stačí zmiešať len múku a vodu a nechať asi 3-5 dní kvasiť pri izbovej teplote.

Týmto spôsobom pripravovali chlieb už pred päťtisíc rokmi naši predkovia. Chlieb s použitím kvásku je pre ľudské telo ľahšie stráviteľný, jeho konzumácia podporuje zdravú črevnú mikroflóru, probiotické kultúry posilňujú imunitu, zlepšujú peristaltiku čriev.

Dôvod, prečo sa dnes upúšťa od prípravy chleba s kváskom a nahrádza sa kvasnicami, je dlhšia a prácnejšia výroba.

Kváskový chlebík kysne niekoľko hodín. Dlhý čas fermentácie, počas ktorej sa bielkoviny rozkladajú na aminokyseliny, je však zárukou toho, že ľudský organizmus lepšie využije minerálne látky, nachádzajúce sa v múke a ktoré si nedokáže vyrobiť sám. Pri procese kvasenia dochádza k mliečnemu kvaseniu, pričom vzniká typická chlebová aróma a zároveň chlieb prirodzene konzervuje.
Ak natrafíte na označenie žitná múka, vedzte, že je to len český ekvivalent k ražnej múke.

Jačmenná múka

Obsahuje prospešné vitamíny skupiny B, je vhodná pri zápche a obsahuje veľmi málo lepku, preto sa z nej pečú predovšetkým ploché chleby a placky. Je však nutrične bohatá, preto ňou
Možno nahradiť malé množstvo pšeničnej múky aj pri pečeni chleba.

Semolinová múka

Semolina je typ múky, ktorý sa získava z takzvanej tvrdozrnnej pšenice alebo Triticum durum. Tvrdozrnná pšenica sa vyznačuje vyšším podielom gluténu, čo okrem iného znamená, že nie je vhodná pri bezlepkovej diéte.

Múka zo semolinovej pšenice má vyššiu nutričnú hodnotu nielen pre vyšší obsah bielkovín, ale aj minerálnych látok.

Čo je však podstatné, má nižší glykemický index ako klasická pšeničná múka a obsiahnutý škrob sa trávi pomalšie.

Pri pomalom trávení nedochádza k takému rýchlemu nárastu hladiny krvného cukru, čo je zásadným faktorom nielen pre udržanie telesnej hmotnosti, ale aj pre zabezpečenie vyrovnanej
Výkonnosti organizmu.
Semolinová múka je ideálna na výrobu cestovín – nemá tendenciu sa rozvárať a kvalitné cestoviny z nej vyrobené sa, ako hovorí slogan, nikdy nelepia.

Možno ju použiť aj pri príprave talianskeho chleba – ciabatty.

Ovsená múka

S ovsenou múkou a jej zaradením do lepkových i bezlepkových múk je to trocha komplikovanejšie.

Niektoré odrody ovsa síce neobsahujú lepok, no pri spracovaní býva ovos často kontaminovaný inými obilninami, ktoré lepok obsahujú.

Časť lekárov tvrdí, že ovos sa môže pri celiakii konzumovať, časť tvrdí, že nie.

Na základe viacerých faktov sa však dá povedať že ovos patrí do rizikovej oblasti.

U niektorých celiatikov je tolerovaný, u iných nie.

V súčastnosti je objavených pár genotypov, ktoré sú vhodné pri bezlepkovej diéte. Ak siahame po ovsenej múke či vločkách ako ľudia citliví na lepok, je dôležité, aby sme si zadovážili takú, ktorá má
Označenie bezlepkovosti (prečiarknutý klások).

Ovos by sa mal spracúvať na osobitnej linke v dokonalej ochrane od okolitých potenciálne kontaminujúcich obilnín.
Vďaka tomu, že ovos obsahuje prírodné tuky, je v porovnaní s ostatnými múkami zdrojom nenasýtených mastných kyselín. Obsahuje jemne rozomleté ovsené klíčky a otruby, ktoré sú
Zdrojom vlákniny, múka je bohatá na vitamíny radu B a E.

Ovsenú múku si môžeme vyrobiť aj doma zomletím ovsených vločiek. Na mletie je vhodné použiť dobrý mixér s nožmi v tvare S a mlieť vločky v suchom stave.
Ovsená múka sa pridáva napr. do chlebového cesta na zvýšenie nutričnej hodnoty pokrmu.
Je vhodná na pečenie rôznych sušienok či korpusov. Pečivo je vďaka nej jemnejšie, krehkejšie a trvanlivejšie. Napríklad sušienky z tejto múky sú skvelou desiatou do školy či práce.

PRIRODZENÉ BEZLEPKOVÉ MÚKY

Mandľová múka

Mandle sú veľmi obľúbenou a lahodnou pochutinou a ingredienciou už po niekoľko tisícročí. Sú však aj liekom, bohatým prírodným zdrojom látok, ktoré sú nevyhnutné pre naše
Zdravie a krásu. Vďaka pravidelnej konzumácii mandlí sa môžeme tešiť z pevných nechtov, zdravých a lesklých vlasov a sviežej pleti.

Mandle sú totiž plné minerálnych látok. Obsahujú vysoké množstvo horčíka (až okolo 300 mg na 100 g), vápnika (cca 250 mg na 100 g), draslíka, železa, zinku.

Okrem toho obsahujú množstvo potrebných vitamínov, napr. vitamín E a vitamíny skupiny B (riboflavín, tiamín, kyselinu listovú).

Vďaka horčíku naše telo dokáže efektívnejšie spracovať vápnik nevyhnutný pre naše kosti, zuby, srdce a celkovú imunitu organizmu.

Vysoký obsah železa v mandliach je tým pravým pre podporu krvotvorby, teda aj ľudia trpiaci málokrvnosťou by ich mali zaradiť do svojho jedálneho lístka. Mandliam sa tiež pripisuje schopnosť znižovať hladinu cholesterolu v krvi a upravovať krvný tlak.

Obsahujú tiež rad antioxidantov, ktoré naše telo chránia pred voľnými radikálmi a čistia ho, chránia náš kardiovaskulárny systém pred degeneráciou a predčasným starnutím.

Sú preto považované aj za prírodnú prevenciu rakoviny. Odborné výskumy preukázali pozitívne pôsobenie u ľudí trpiacich na diabetes a preventívne účinky v prípade Alzheimerovej choroby.

V neposlednom rade mandle obsahujú pre zažívací trakt prospešnú vlákninu.
Mandľová múka vyrobená z mandlí je veľmi obľúbenou surovinou v bezlepkovom pečení.
Je nevyhnutnou surovinou pri mnohých dezertoch, hlavne makrónkach. Túto múku si môžeme veľmi jednoducho urobiť aj doma.

Blanžírované mandle na noc namočíme do vody, na druhý deň vodu zlejeme, mandle necháme vysušiť a pomelieme. V obchodoch sa dá nájsť múka, ktorá je mierne zbavená tuku.

Ľanová múka

Táto múka sa teší veľkej obľube, siahajú po nej celiatici, diabetici i ľudia redukujúci váhu.
Obsahuje totiž najmenej sacharidov a uhľohydrátov. Ľanová múka vzniká ako odpad po výrobe ľanového oleja zo semien ľanu.

Zvyšok sa pomelie a vznikne tak múka s veľmi dobrou absorpčnou schopnosťou, preto je vhodná na pečenie a zahusťovanie.

Zvyšuje výživovú hodnotu daného pokrmu. Ľan je výnimočný pre vysoký podiel vlákniny, omega-3 mastných kyselín a fytoestrogénov (lignanov).

Múka z ľanu obsahuje vitamíny skupiny B, minerály (horčík, vápnik, železo, selén) a kyselinu listovú, ktorá je veľmi dôležitá v prvých dňoch od počatia dieťaťa.

Taktiež je bohatá na rastlinné bielkoviny, čo ocenia predovšetkým vegáni, BOSORKA príchuť do jedálriáni a športovci.

100g múky obsahuje až 40 g bielkovín. Obsah vlákniny v múke je 34 g na 100g múky.

Kokosová múka

Je vyrobená z čerstvej, no vysušenej kokosovej dužiny zbavenej tuku, ktorú následne pomleli.
Kokosová múka však nie je kokosová múčka (teda strúhaný kokos) práve preto, že je zbavená vody a tuku.
Konzistenciou pripomína pšeničnú múku, pri pečení má však iné vlastnosti.
Keďže neobsahuje lepok, cesto nedrží pohromade a teda ňou nemožno nahrádzať lepkovú múku v plnom rozsahu.

Dá sa však nahradiť v pomere 15 – 20 percent iných múk v tradičných receptoch, pripadne zvýšiť podiel vajec.

Kokosová múka má nízky obsah uhľohydrátov, preto po nej siahajú ľudia v redukčnej, nízkosacharidovej diéte a pri paleo.

Vďaka tomu, že je pomletá celá dužina, je bohatá na vlákninu vo vyššej miere ako ostatné bezlepkové múky (obsah vlákniny až 38 percent).

Ďalším plusom je fakt, že je hypoalergénna, ľahko stráviteľná a má nízky glykemický index. Jej chuť je neutrálna, dá sa teda použiť v sladkých či slaných dezertoch.

Pohánková múka

Kedysi bola pohánka potravinou chudobných, dnes sa zaraďuje medzi superpotraviny, teda najzdravšie potraviny na svete.

Pohánka je jednoročná rastlina, nie je však klasickou obilninou.

Je citlivá na chemikálie, preto ju možno pestovať len na nekontaminovaných poliach. Obsahuje rutín (teda vitamín P), ktorý pomáha pri zvýšenej krvácavosti a má antioxidačný účinok.

Zmierňuje ochorenia žíl, hemoroidy, je vhodná pri zvýšenom cholesterole a tlaku.
Z pohánky sa vyrábajú aj vločky vhodné do raňajkových kaší alebo domácej granoly. Pohánková múka je vhodná aj pri bezlepkovej diéte.

Múka z quinoy

Quinoa pochádza z Južnej Ameriky, kde je obľúbenou a tradičnou kultúrnou plodinou, pre miestnych obyvateľov je rovnako cenná ako u nás pšenica či raž.

Quinoa je veľmi jednoduchá na pestovanie – rastie aj na málo úrodných a vysoko položených miestach, preto je takou obľúbenou potravinou s veľmi širokým využitím.

Starí Inkovia z nej vyrábali alkoholický nápoj chica, ale zo zŕn mleli aj múku, z ktorej piekli rôzne chleby a pečivo.

Do Európy sa quinoa dostala v 19. storočí. Dnes je vedcami NASA považovaná za mimoriadne kompletnú a vyváženú potravinu a zaradili ju do výskumného programu zaoberajúceho sa výživou kozmonautov
Na dlhých letoch do vesmíru.
Quinoa patrí z botanického hľadiska medzi pseudoobilniny. Na pohľad pripomína olúpané proso, teda pšeno. Neobsahuje lepok, preto je skvelou voľbou pri bezlepkovej diéte.

Vďaka vysokému podielu vlákniny je ľahko stráviteľná. Má nízky glykemický index. Navyše pri pečení sa správa veľmi podobne ako klasická múka, preto ju možno nahradiť pri mnohých dezertoch
V plnom rozsahu.

Zloženie múky je veľmi špecifické. Obsahuje množstvo významných látok.
Je zdrojom plnohodnotných bielkovín, vitamínov, minerálnych látok a stopových prvkov a má aj antioxidačné účinky. Obsahuje vysoké množstva vitamínu C, kyselinu listovú, tiamín,
Riboflavín a betakarotén. Quinoa obsahuje vápnik, železo, zinok, draslík a horčík.

Z quinoy sa pri spracovávaní zŕn vyrábajú aj otruby, ktoré tiež možno využiť v zdravej kuchyni na sladko či slano.

Múka z quinoy má príjemnú orieškovú chuť a okrem celiatikov je vhodná aj pre tých, ktorí chudnú, pre športovcov, tehotné a dojčiace ženy, deti od ukončeného 6. mesiaca veku,
Seniorov, BOSORKA príchuť do jedálriánov i vegánov.

Maková múka

Mak je doslova vápnikovou bombou, obsahuje ho asi 12-krát viac ako mlieko. Podľa najnovších vedeckých výskumov je jeho využiteľnosť z rastlinných zdrojov pre človeka omnoho vyššia ako zo živočíšnych – teda z mlieka a mliečnych výrobkov, kde je viazaný na kazeín.

Navyše je to tradičná slovenská plodina, ktorú veľmi dobre poznali už naše prapraprababičky…
Neobsahuje lepok, ale obsahuje vysoký podiel vlákniny, ktorá prispieva k bezproblémovému fungovaniu čriev a má pozitívny vplyv na hladinu cukru v krvi.

Aký je rozdiel medzi makovou múkou a mletým makom?
Maková múka, podobne ako iné múky zo semien, sa vyrába zomletím za studena vylisovaných semien maku. Teda najskôr sa z maku vylisuje olej a následne sa mak zomelie na múku.
Nie je to teda to isté ako mletý mak, ktorý sa melie z celého maku (aj s olejom). Aj keď táto múka obsahuje len minimálne množstvo oleja a omega-3 mastných kyselín, má vysokú nutričnú hodnotu – v porovnaní s mletým makom obsahuje dvojnásobné množstvo spomínanej vlákniny, bielkoviny, vitamíny a minerály.

Znižuje krvný tlak, napomáha vyrovnávať cholesterol v krvi, pôsobí protizápalovo a upokojujúco. Múka sa dá použiť ako náhrada pšeničnej múky na pečenie koláčov, dokonca aj na pečenie chleba. Makovou múkou môžeme nahradiť pšeničnú všade tam, kde sa hodí typická chuť maku, teda najmä v sladkom pečení – do mafinov, korpusov zákuskov, koláčov, lievancov či palaciniek, ale aj ako náplň pridaním citrónovej
Kôry a xylitolu. Pre lepšie spojenie treba pri pečení pridať o jedno – dve vajíčka navyše. Keďže má dobrú savosť, môžeme ňou aj zahusťovať.
Maková múka na rozdiel od mletého maku obsahuje minimálne množstvo tuku a omega-6 mastných kyselín, ale podstatne viac vlákniny, bielkovín, vitamínov a minerálov.

V porovnaní s pšeničnou múkou má podstatne nižší obsah uhľohydrátov, čiže menej energetickej hodnoty.

Má však mnohoraké využitie, na sladko do koláčov, ale aj na pečenie pečiva. Práve vďaka vysokému podielu bielkovín je vhodnou voľbou aj pre BOSORKA príchuť do jedálriánov a vegánov.
Mak a teda aj makovú múku odporúčajú odborníci používať aj ako prevenciu pred nedostatkom železa, čo môže spôsobovať únavu či vypadávanie vlasov.

Vďaka tejto múke vyčaríme (buď samostatne, alebo v kombinácii s inými múkami) rôzne chutné a zdravé dezerty, vhodné buď pri rôznych diétach, alebo len ako príjemné a zdraviu
prospešné spestrenie nášho jedálneho lístka.

Pšenová múka

Pšeno je v podstate vylúpané proso. Vzniknú žlté guľôčky, ktoré boli pred príchodom ryže guľatej Mánya veľmi dôležitou súčasťou bežnej stravy. Je prirodzene bezlepkové a ľahko stráviteľné.

Pšeno je dobrým zdrojom draslíka, horčíka, fosforu, železa, medi a zinku. Z vitamínov prevažujú vitamíny skupiny B.
Nutričnou hodnotou sa podobá ovseným vločkám. V kuchyni má rozmanité použitie – je vhodné pri pečení drobného pečiva, placiek či sušienok alebo na zahustenie omáčok a polievok.

Túto múku nájdete aj pod označením pšenná múka alebo pod českým názvom jáhelná mouka.

Gaštanová múka

Gaštanová múka sa vyrába z plodov gaštana siateho, ktorý obsahuje veľa vitamínu C.
Niektoré zdroje dokonca uvádzajú, že v 100 g čerstvých jedlých gaštanov nájdeme približne rovnako toľko vitamínov ako v 100 g citrónov.

Obsahujú tiež kyselinu listovú, ktorá je dôležitá pre tehotné ženy a ich plody a ženy plánujúce tehotenstvo.
Z minerálnych látok je potom jedlý gaštan bohatý na mangán, meď a predovšetkým draslík, ktorý pomáha v boji proti únave a stresu.

Jedlé gaštany obsahujú zložené cukry, teda polysacharidy, ktoré sa vstrebávajú postupne a nevedú k výkyvom hladiny krvného cukru.
Z tohto dôvodu je konzumácia jedlých gaštanov vhodná pre diabetikov a pre všetkých, ktorí sa usilujú o zníženie nadváhy.

Tzv. pomalé cukry pomáhajú predchádzať návalom vlčieho hladu a uľahčujú tak dodržiavanie redukčného režimu.

Z výživového hľadiska je obzvlášť dôležitý obsah kyseliny linolovej zo skupiny esenciálnych omega-6 mastných kyselín a kyseliny alfalinolénovej zo skupiny omega-3.

Tie sú okrem iného zodpovedné za optimálne fungovanie nervového systému, mozgu, kardiovaskulárneho systému, za produkciu hormónov a imunitu.
Gaštanová múka má sladkastú orechovú chuť a príjemnú vôňu.

Je ideálna pre pečenie koláčov, múčnikov, korpusov, sušienok, ale aj chleba. V akomkoľvek recepte môžeme až 25 % bežnej múky nahradiť múkou gaštanovou.

Francúzi z gaštanovej múky vyrábajú najrôznejšie pyré, omáčky či polievky. K veľkým milovníkom gaštanov patria aj Američania, ktorí tradičného moriaka často plnia gaštanovou plnkou.

Keďže neobsahuje lepok, odporúčam ju kombinovať s inou (bezlepkovou) múkou, napr. s múkou z quinoy, inak sa môže cesto rozpadávať. Tiež chuť výsledného produktu môže byť horkastá.

Ryžová múka

Je známa hlavne v juhovýchodnej Ázii, kde sa používa na výrobu rezancov, dezertov a iných sladkostí.

Má jemnú chuť, vďaka čomu je ideálna na pečenie. Výrobky z nej upečené nemajú žiadnu špecifickú chuť a získajú ľahkosť.

Skvele poslúži ako vynikajúce zahusťovadlo do omáčok, na výrobu rezancov, kaší i zákuskov.

Múka určená na využitie v ázijskej kuchyni je vyrobená z krátkozrnnej ryže guľatej Mánya, ktorá sa pri varení stáva vlhkou, tuhou a lepkavou.

Táto múka tvorí obľúbený základ pre knedle, buchty a cestoviny. Ryžová múka neobsahuje glutén a je vhodná na bezlepkovú diétu.

Veľkou výhodou je jej ľahká stráviteľnosť, vhodná aj pri diétach.

Existujú dva typy ryžovej múky – z bielej a hnedej ryže guľatej Mánya.

Z bielej ryže guľatej Mánya je múka veľmi jemná, z hnedej však nutrične bohatšia s orieškovou chuťou.

Kašu z ryžovej múky si doprajte, ak trpíte tráviacimi problémami a hnačkou.

Je výborná na prípravu cookies. Použitie príliš veľkého množstva môže spôsobiť zrnitú textúru a drobivosť.

Najlepšie je ryžovú múku používať v kombinácii múkami s vysokým obsahom bielkovín, aby sa vyvážila štruktúra a cesto držalo pekne pohromade.

Ryžová múka je jednou zo základných múk na bezlepkové pečenie.

Amarantová múka

Vyrába sa z láskavca, jednej z najvýživnejších rastlín. Okrem horčíka, draslíka, mangánu, železa, vápnika, selénu a zinku obsahuje aminokyselinu lyzín, ktorá je prospešná pre duševný
vývoj deti a priaznivo ovplyvňuje vstrebávanie vápnika, rast svalov, hojenie rán, tvorbu enzýmov, hormónov a protilátok.

Má vysoký obsah bielkovín a pozitívny vplyv na znižovanie cholesterolu v krvi práve vďaka nenasýteným mastným kyselinám, ktoré obsahuje.

Je to jedna z najvýživnejších rastlín na svete. Poznali ju už starí Aztékovia a Inkovia.

Zrno amarantu bolo pre nich základnou obilninou.

U nás je známa hlavne amarantová múka. Má charakteristickú korenistú a mierne štipľavú chuť, preto je dobré používať ju v kombinácii s inými múkami.

Je vhodná na prípravu nekvasených druhov chleba. Ideálnym pomerom pri náhrade za bežnú múku je maximálne 30 percent amarantovej múky.

Neodporúčam nahrádzať ňou 100 percent múky, upečiete tvrdé čudo bez chuti.

Kukuričná múka

Kukuričná múka sa získava mletím kukurice, ktorá je zdrojom mnohých minerálov (horčíka, draslíka, fosforu, vápnika, zinku), vitamínu B1, ktorý priaznivo pôsobí na mozog a nervovú sústavu, a pektínov, ktoré podporujú tráviace procesy. Treba však dbať na kvalitu a vyberať takú, v ktorej nebola použitá geneticky modifikovaná kukurica.
Kukurica je prirodzene bezlepková plodina, preto je kukuričná múka vhodná aj pre celiatikov.

Kukuričná múka je typickou zložkou mexických tortíl, no môže sa použiť aj do pečiva, koláčov alebo na obaľovanie jedál. Táto múka dodáva jedlu peknú žltú farbu a zaujímavú chuť.

Z kukurice sa vyrába tiež polenta, teda kukuričná kaša, ktorá je skvelou alternatívou ovsených kaší.

Dá sa pripravovať na sladko i na slano.

Kukuričná múka môže žltnúť a zhorknúť, preto nie je dobré kupovať ju do zásoby. Ak máme väčšie množstvo tejto múky, môžeme ju uskladniť v chladničke.

ZÁVER

Ak používame bezlepkovú múku vyrobenú len z jedného druhu, je jej spracovanie do výslednej chutnej a vizuálne uspokojivej konzistencie náročnejšie.

Preto je fajn použiť viacero bezlepkových múk alebo rovno špeciálne bezlepkové zmesi, uľahčia vám prácu.

Taktiež si treba uvedomiť, že bezlepkové múky sú ťažšie, a preto je na ich odľahčenie potrebné použiť viac vínneho kameňa, resp. prášku do pečiva.

Pri používaní bezlepkových a celozrnných múk s lepkom je nutné počítať s vyšším podielom tekutiny v ceste.

Pri bezlepkových múkach treba rátať aj vyšším podielom vajec, jogurtu či oleja, inak sa môžu rozsýpať a drobiť.

Tiež treba upozorniť, že výrobky z nich sú krehkejšie a majú kratšiu lehotu trvanlivosti (dajú sa však mraziť)
Podľa môjho názoru – z výživového a zo zdravotného hľadiska sa oplatí siahať po rôznych typoch múk.

Každá z nich trochu inak chutí a vonia a každá z nich sa trošku inak správa pri pečení.

Každá z nich má iný zdroj zdraviu prospešných látok.

Ale každá z nich môže nájsť skvelé využitie vo vašej kuchyni.

Netreba sa ich báť, treba len skúšať.

reklama: